Diaľnice na Slovensku, ich história a aká je ich budúcnosť?

Od prvých krokov v plánovaní a budovaní diaľničnej siete na Slovensku, ktoré siahajú až do obdobia pred rozdelením Československa, sa diaľnice stali životne dôležitými pre ekonomiku aj dopravu krajiny. Aké diaľnice na Slovensku máme, kedy vznikli, aká je ich história, odkiaľ a kam vedú a ktoré sú už dokončené? Poďte sa na to pozrieť bližšie.

D1 je najstaršia a najdlhšia, no stále nedokončená

Diaľnica D1 je najstaršia a najdlhšia diaľnica na Slovensku. Predstavuje hlavnú dopravnú os krajinou, aj keď jej dokončenie zostáva stále otvorenou otázkou.

Táto diaľnica sa začala stavať v 70. rokoch 20. storočia, cieľom bolo spojiť západnú a východnú časť Slovenska, konkrétne Bratislavu s Košicami Jej súčasná dĺžka presahuje 500 kilometrov a v priebehu rokov sa postupne otvárali aj nové úseky.

Aktuálne je vo výstavbe 28,4 kilometra diaľnice, konkrétne v úsekoch Lietavská Lúčka - Dubná Skala a Hubová - Ivachnová. Posledný úsek na trase z Bratislavy do Košíc, medzi Turanmi a Hubovou s dĺžkou 13,5 kilometra, je však stále iba v príprave. Zároveň však platí, že prepojenie medzi Bratislavou a Košicami je čoraz bližšie.

Výzvou zostáva úsek východne od Košíc a to od Bidoviec po Záhor na hranici s Ukrajinou. Ten má celkovú dĺžku 74,2 kilometra a je ešte len v prípravnej fáze.

Napriek opakovaným plánom na dokončenie diaľnice D1 v minulosti, s termínmi na roky 2000, 2010, 2017 či 2027, aktuálne predpovede naznačujú, že diaľnica bude prejazdná medzi Bratislavou a Košicami najskôr v roku 2030. Úplné dokončenie, zahrňujúce úsek až po Záhor na hranici s Ukrajinou, bude zrejme hotový najskôr v roku 2040.

Jediná hotová? Diaľnica D2 ako napojenie do ČR

Diaľnica D2, ktorá predstavuje jedinú dokončenú diaľničnú trasu na Slovensku, zohráva kľúčovú úlohu v doprave tým, že spája Slovensko s Českom. Vďaka tomu má kľúčovú úlohu pre cezhraničnú mobilitu aj hospodársku spoluprácu a môžete ju využívať na jar aj v zime.

Začína na bratislavskom diaľničnom obchvate a pokračuje severne až k hraniciam s Českom pri Brodskom, čím umožňuje plynulé prepojenie medzi mestami.

Výstavba diaľnice D2 bola zahájená v čase, keď potreba efektívnejšej a rýchlejšej dopravnej infraštruktúry bola viac než zrejmá. Táto diaľnica je zároveň časťou významnej európskej trasy E65 a je druhou najdlhšou súvislou diaľnicou u nás. Výstavba začala ešte v roku 1969, križuje diaľnicu D1 a plynule sa napája na maďarskú diaľnicu M15.

Diaľnica D2 predstavuje významnú časť slovenskej diaľničnej siete a je jednou z mála úplne dokončených diaľničných trás v krajine. Pri jej sprevádzkovaní nebola na česko-slovenskej hranici pôvodne vybudovaná žiadna pohraničná infraštruktúra.

Zmena nastala po rozdelení Československa, keď boli zriadené hraničné priechody s objektmi na oboch stranách. Tieto objekty však stratili svoju funkciu po vstupe obidvoch krajín do EÚ a Schengenského priestoru. Celková dĺžka diaľnice je 80,5 km, má 9 výjazdov, 1 tunel a aktuálne končí v časti Jarovce na štátnej hranici s Maďarskom.

D3 ako napojenie do Poľska, D4 ako obchvat Bratislavy

Diaľnica D3, plánovaná ako jedno z troch hlavných diaľničných spojení Slovenska s Poľskom, sa po dokončení stane treťou najdlhšou diaľnicou v krajine.

S dĺžkou 59,1 kilometra začína na križovatke s diaľnicou D1 pri Hričovskom Podhradí a smeruje severne cez Žilinu a Kysucké Nové Mesto až po štátnu hranicu s Poľskom. Tu bude slovenská diaľnica D3 napojená na poľskú rýchlostnú cestu S1.

V súčasnosti sú z plánovaných tunelov tri v prevádzke v polovičnom profile a jeden v plnom profile, celkovo má diaľnica plánovanú dĺžku 59,1 km, hotových je 37,1 km. Od roku 1997, keď výstavba začala, tak diaľnica napreduje pomaly. Sprejazdnenie aspoň v polovičnom profilu by malo byť do roku 2028, v plnom profile až v roku 2040.

Na druhej strane, diaľnica D4, ktorá tvorí obchvat Bratislavy, má celkovú dĺžku 48 km. Začína na hranici s Rakúskom pri Jarovciach, kde sa plynule spája s rakúskou A6, obkolesuje Bratislavu z juhu na sever a pri Stupave by mala križovať D2.

Prvé úseky diaľnice D4 boli zaradené do slovenskej diaľničnej siete v roku 2010, s čiastočne dokončenými úsekmi, ktoré boli otvorené v rokoch 2011 a potom 2021. V prevádzke je aktuálne 32 km, dokončenie zvyšných úsekov je otázne. Aktuálne sa rieši napojenie diaľnice D4 na existujúcu D1 a to križovatkou s plánom dokončenia v roku 2025.

Chcete ich používať? Nezabudnite na diaľničnú známku

Ak chcete používať vyššie spomínané diaľnice, ale aj rýchlostné cesty, pripomíname potrebu zakúpenia diaľničnej známky. Dnes je systém diaľničných známok na Slovensku plne elektronický, takže už nie je treba kupovať diaľničné nálepky.

Diaľničné známky sú k dispozícii v niekoľkých variantoch, ktoré sa líšia podľa dĺžky platnosti a to tak, aby vyhovovali rôznym potrebám vodičov. Ročná diaľničná známka je preferovanou voľbou predovšetkým pre tých, ktorí diaľnice využívajú po celý rok. Jej cena je aktuálne 60 € a platná je 365 dní od označenia začiatku platnosti.

Mesačná známka, ktorá je v cene 17 €, ponúka strednú cestu pre tých, ktorí potrebujú prístup k diaľniciam na kratšie obdobie, konkrétne na 30 kalendárnych dní.

10-dňová známka s cenou 12 € predstavuje zatiaľ najkratšiu a najdostupnejšiu možnosť z hľadiska ceny. Je ideálna pre krátke výlety či občasných návštevníkov Slovenska. V blízkej budúcnosti sa však plánuje aj zavedenie 1-dňovej diaľničnej známky.

Táto inovácia je navrhnutá tak, aby vyhovela tým, ktorí potrebujú prejsť cez Slovensko počas jediného dňa. Známka ponúkne ešte väčšiu flexibilitu a prístupnosť k slovenskej diaľničnej sieti, jej približná cena by sa malo pohybovať okolo 5,40 €. Zaujímavosťou je, že takúto diaľničnú známku už majú alebo budú mať aj iné krajiny EÚ.

Návrat na výpis

Kategórie