Predný náhon vs. zadný náhon vs. 4 x 4 pohon v zime. Ako jazdiť?

Podľa spôsobu náhonu a pohonu existujú tri druhy vozidiel. Prvou sú tie, ktoré majú predný náhon. Na druhom mieste sú tie, ktoré si čoraz viac získavajú popularitu svojou univerzálnosťou v teréne, čiže 4x 4. Poslednou skupinou vozidiel sú tie, ktoré majú zadný náhon. Aké sú medzi nimi rozdiely a ako s nimi jazdiť v zime?

Zadný náhon bol prvý, dnes je vnímaný ako problémový

Historicky prvé vozidlá, ktoré sa začali vo väčšom meradle vyrábať od roku 1885, používali zadný náhon. Či už šlo o francúzske, britské alebo americké automobilky, základnou zásadou bolo umiestnenia motora v prednej časti a pohon kolies vzadu.

Tento koncept pretrval ako tradičný niekoľko desaťročí, až na pár menších výnimiek. Drvivá väčšina automobilov, ktoré sa vyrábali pred II. svetovou vojnou, mala motor za prednou nápravou, spojku za motorom smerom dozadu a pohon sa nachádzal nad zadnou nápravou. To prinášalo rovnomerné rozloženie váhy, čiže aj stabilitu vozidla.

Po druhej svetovej vojne sa začali objavovať už aj modely menších áut, ktoré mali nielen zadný náhon, ale aj motor umiestnený v zadnej časti vozidla.

Dobrým príkladom bol známy VW Beetle, čiže Chrobák. Dnes sa táto koncepcia používa tradične už v superšportoch, napríklad Lamborghini, Ferrari alebo Bugatti. Zaujímavosťou je, že za čias socializmu bola rozšírená aj v modeloch značky Škoda.

Dnešné vozidlá s pohonom vzadu využívajú možnosť uloženia motoru v prednej časti aj na jeho zväčšenie. Veľkoobjemové motory v kapacite 6, 8 alebo až 12 valcov sú montované priečne, čo umožňuje práve dostatočná priestorová dispozícia. Na druhú stranu, omnoho viac tým trpí predná náprava a tá zadná má teda horšiu trakciu.

Predný náhon sa presadil až v 70. rokoch 20. storočia

Dnes už viac rozšírený a obzvlášť v zime populárnejší, predný náhon, sa začal vo väčšej miere využívať až v 70. rokoch 20. storočia. Spúšťačom bola ropná kríza, ktorá spôsobila nedostatok tejto komodity, ako aj zvýšenie ceny samotnej ropy.

Výsledkom bolo, že automobilky sa rozhodli zareagovať na túto situáciu snahou o zníženie jej spotreby a tak sa do kurzu dostali menšie karosérie a menšie autá. V ich prípade sa ako priestorovo aj technicky optimálne riešenie javilo umiestniť všetko dopredu, čiže motor aj pohon. To umožnilo využiť zadný priestor ako batožinový.

Navyše, celkový konštrukcia auta s predným pohonom je jednoduchšia, nie je potrebný žiadny kardan a v kabíne vozidla tak nie je žiadny stredový tunel.

Výhodou je aj lepšia ovládateľnosť a trakcia, najmä na vlhkej alebo zasneženej vozovke. Môže za to jednoduchá fyzika, nakoľko váha motora tlačí na hnanú nápravu, ktorá tak má vyššiu priľnavosť a oveľa ľahšiu ovládateľnosť v prípade šmyku.

Na druhú stranu, celkovo majú vozidlá s predným náhonom nižšiu hmotnosť, hoci tá je pomerne nerovnomerne rozložená. Plusom sú však určite nižšie výkonové straty, čo prispieva aj k úspore paliva, hoci krátkodobo iba v nepatrnej mierke. Autá s predným náhonom sú považované za stabilnejšie, hoci práve u nich chýba „radosť z jazdy“.

4 x 4 už nielen v terénnych vozidlách, uplatní sa všade

Väčšina moderných vozidiel a nových modelov ponúka ako súčasť prémiového vyhotovenia či výbavy pohon všetkých 4 kolies a oboch náprav, známy aj skratkou 4 x 4. Tento pohon môže byť trvalý, napríklad ako má značka Audi, alebo pripájateľný.

Výhodou pohonu všetkých náprav je samozrejme omnoho lepšia priľnavosť, čiže trakcia, ale aj ovládateľnosť vozidla a to prakticky za každých podmienok.

Nevýhodou je o niečo vyššia spotreba a to práve preto, že krútiaci moment motora, zväčša umiestneného vpredu, sa musí rozložiť na obe nápravy. Dochádza tak k väčším výkonovým stratám, čo má vplyv aj na spotrebu paliva, obvykle v rozmedzí okolo 10 až 15 %. Platí to však iba vtedy, ak je pohon 4 x 4 permanentný alebo aktívny.

Uvedená nevýhoda teda prirodzene odpadne, pokiaľ viete pohon všetkých 4 kolies odpojiť, napríklad na suchej vozovke typu diaľnice alebo rýchlostnej cesty vám je zbytočný. Naopak, pri prejazde zákrut alebo do kopca, najmä v zime, sa určite hodí.

Nevýhodou pripájateľného pohonu 4 x4 je komplikovanejšia konštrukcia, nakoľko vozidlo musí byť vybavené diferenciálom, riadiacou jednotkou a medzinápravovou spojkou. S tým súvisí aj vyššie riziko porúch, čo pri permanentnom pohone všetkých náprav nehrozí. Problémom je aj správne vyváženie výkonu medzi obe nápravy.

Ako jazdiť s ktorým náhonom na snehu, ľade a v zime?

Najjednoduchšia jazda v zimných podmienkach, čiže na mokrej vozovke, na vozovke s námrazou a na vozovke pokrytej snehom, je s pohonom 4 x 4. Ten má najlepšiu trakciu, vozidlo najlepšie drží stopu aj v zákrute a problémom nie je žiadny kopec. Kľúčom je však postupná akcelerácia a udržiavanie optimálnej stopy práve v zákrute.

Naopak, pre bežného vodiča bez dostatočnej praxe je jazda v zime s pohonom vzadu a súčasne s motorom vpredu najväčším orieškom. Auto má obvykle problém s jazdou do kopca na snehu a s udržaním stopy na mokrej vozovke alebo v zákrutách.

Riešením je v tomto prípade postupný rozjazd, nezastavovanie v kopci a plynulý prejazd zákrutou, aby ste predišli pretáčavému šmyku a „poskakujúcemu“ zadku.

Strednou cestou, ktorá ponúka zrejme najlepší pomer všetkých benefitov, je jazdenie s predným pohonom. Predný náhon využíva výbornú trakciu na hnanú nápravu a to váhou celého motora, rovnako tak aj to, že vozidlo je do každej zákruty prednými kolesami „vťahované“. To prináša aj možnosť lepšej korekcie možného šmyku.

Jazdiť v zime s predným náhonom je pomerne jednoduché. Aj tu platí, že treba mať čo najviac plynulú akceleráciu, zákrutu prejsť v optimálnej stope a do kopca ísť rovnomerne. Bez ohľadu na náhon si vždy v zime dávajte pozor na brzdnú dráhu.

Návrat na výpis

Kategórie