Legendárny „maluch“, ktorý motorizoval Poľsko má dnes 50 rokov

Dnes sa trocha vrátime v čase a na svoje si určite prídu milovníci histórie a veteránov. Staršie ročníky si nevedia predstaviť cesty socialistického Poľska, ale aj tie naše v minulosti, bez tzv. Malucha, teda bez Fiatu 126p. Prvé kusy auta, ktoré ľudia milovali aj nenávideli, opustili linku 6. júna 1973. Pre Poliakov bol Fiat 126p niečo ako pre Britov Mini, pre Nemcov Volkswagen Beetle, či pre Francúzov Citroen 2CV. Malé nepatrné auto talianskeho pôvodu so špecifickým zvukom motora pritom stálo za motorizáciou Poľska. Táto legenda dokonca prežila pád socializmu a dnes oslavuje 50 rokov. A aký bol jej príbeh?

Prvé predstavenie v roku 1972

Fiat 126p bol predstavený ako nástupca úspešného Fiatu 500 Nuova na jeseň v roku 1972 na autosalóne v Turíne. Novinka na svojho predchodcu nadviazala nie len rozmermi, ale aj technickými parametrami. Vozidlo bolo o 8 centimetrov dlhšie a podstatne hranatejšie, pričom bolo poháňané vzduchom chladeným 2-valcom, ktorý bol umiestnený vzadu a poháňal zadné kolesá.

Plány poľskej vlády

V tom období hľadali predstavitelia poľskej vlády partnera pre licenčnú výrobu osobných áut. Ich cieľom bolo motorizovať krajinu, pozdvihnúť jej priemyselnú výrobu a zvýšiť tak životný štandard obyvateľov. Poľsko malo s výrobou Fiatov skúsenosti ešte z medzivojnového obdobia a od 60. rokov minulého storočia v krajine vznikal väčší Fiat 125p, ktorý však nebol dostupný pre širšie obyvateľstvo.

Poľským komunistom na čele s Edwardom Gierkom na výrobe Fiatu 126p záležalo tak veľmi, že došlo k rozšíreniu výrobnej linky v závode FSM v Bialsko-Biala a k výstavbe závodu v meste Tychy. Táto investícia patrí k tým najväčším v 70. rokoch v Poľsku. Prvé kusy vozidiel pritom boli ešte vyrobené z talianskych komponentov. Auto si u obyvateľov veľmi rýchlo získalo popularitu aj napriek tomu, že stálo 69 000 zlotých, čo bol vtedy 2-ročný priemerný plat.

Fiat 126p

Dvojdverový 4-miestny hatchback poháňal vzadu uložený vzduchom chladený 2-valec s objemom 652 ccm s výkonom 16 kW a s pohonom zadných kolies. Zrýchliť na 100 km/h dokázal za 48 sekúnd. Poľská verzia mala oproti tej talianskej zvýšený podvozok, aby lepšie odolávala nekvalitným cestám. Karoséria mala dĺžku niečo málo cez 3 metre. Vnútorný priestor bol skromný a stiesnený, s kufrom, ktorý mal objem okolo 100 litrov. Ak sa majiteľovi niečo nezmestilo do kufra, putovalo to rovno na strechu. Je známych množstvo prípadov prepravovania chladničiek, kufrov či nábytku na strešnom nosiči. Auto v Poľsku prevzalo funkciu rodinného vozidla, kedy na ňom rodiny precestovali obrovské vzdialenosti (dovolenky do bývalej Juhoslávie, Rumunska či Bulharska).

Fiat 126p bol tiež známy nízkou úrovňou bezpečnosti. Test nemeckého časopisu Auto, Motor und Sport prišiel s výsledkom, že posádka nemá šancu prežiť náraz ani len v rýchlosti 40 km/h. Pri crash testoch došlo nie len k výraznej deformácii karosérie, ale aj k odtrhnutiu úchytov bezpečnostných pásov kedy figurína vodiča hlavou rozbila čelné sklo. Súčasťou karosérie bola aj hrdza a vysoká poruchovosť. Bežne sa na vozidle jazdilo s otvorenou zadnou kapotou, aby nedochádzalo k výraznému prehrievaniu motora.

Vznikol aj kabriolet!

Fabryka Samochodów Malolitražowych (čiže továreň maloobjemových automobilov) dlho vyrábala iba základný variant. Jedinou zmenou do roku 1977 bolo zvýšenie výkonu motora na 17 kW. Talianska verzia Fiatu 126p mala už v tomto období plastové nárazníky a novú palubovú dosku (poľská verzia až v roku 1984). Až v druhej polovici 80. rokov prišiel modernizovaný model Bis (1987), ktorý mal výklopné tretie zadné dvere a kvapalinou chladený ležatý motor s výkonom 19 kW. Ďalšie modifikácie ako Bombel, dodávka či kombi zostali len v prototypovej fáze. V roku 1991 sa na trhu objavil kabriolet 126p El Cabrio Bosmal (určený pre nemecký trh), ktoré sa vyrobilo len 500 kusov.

Vyrábal sa aj v Rakúsku a vyvážal do Austrálie

Krátku dobu sa Fiaty 126p vyrábali aj v rakúskej firme Steyer Puch, ktorá do vozidiel inštalovala vlastný agregát. Okrem toho boli skladané aj v bývalej Juhoslávii, za čo získali Poliaci modernejšie Zastavy 1100.

O model bol veľký záujem aj za hranicami Poľska. Maluchy sa vyvážali do Talianska, Československa či do Maďarska. Okrem týchto krajín východného bloku boli dovážané aj na Kubu či do Austrálie (ako FSM 650 Niki).

Fiat 126p po revolúcii

Po páde režimu v roku 1989 si Poliaci mohli zaobstarať modernejšie vozidlá, no aj napriek tomu sa Maluch stále tešil obľube. Posledné roky vznikal už v réžii Fiatu, ktorý odkúpil závody v Bialsko-Biala a v Tychách. Posledné kusy výbehovej série Happy End so žltou karosériou, z ktorej vzniklo 500 exemplárov, zišli z výrobných liniek 22. septembra 2000. Za 27 rokov vzniklo neuveriteľných 4 600 000 kusov, z toho 3 300 000 v Poľsku. Potom Fiat začal v poľských závodoch vyrábať model Cinquecento, ktorý však už nezískal takú popularitu ako legendárny Fiat 126p.

Poľská nostalgia

Maluch dodnes vyvoláva u väčšiny Poliakov nostalgiu a spomienky na mladosť. „Bolo to niečo neuveriteľné. Vypĺňali sa poradovníky. Systém fungoval tak, že človek musel najprv vozidlo zaplatiť, a potom niekoľko mesiacov a niekedy aj rokov čakať na tajomnú obálku s pozvánkou na odber,“ spomínal pred pár rokmi na svojho prvého Malucha redaktor poľského automobilového magazínu Stanislaw Uklanski.

Aj u vás vyvolal tento článok nostalgiu a spomienky? Dajte nám vedieť o vašich spomienkach v komentároch na našich sociálnych sieťach!

Návrat na výpis

Legendárny „maluch“, ktorý motorizoval Poľsko má dnes 50 rokov.jpg

Kategórie